Ako psy vnímajú chuť?

Etikety na krmivách, podobne ako tvary a farby mnohých pamlskov pre psy v nás často vytvárajú dojem, že psy sa na chute pozerajú podobne ako my, ľudia. Skutočnosť je však iná. Ak chcete svojmu psovi naozaj dobre rozumieť, mali by ste rozumieť aj jeho vnímaniu chutí.

Väčšina z nás, ľudí, je zvyknutá jedlo posudzovať veľmi komplexne. Ešte predtým, ako ho ochutnáme, všímame si, ako jedlo vyzerá. Významnú rolu v našom dojme hrá spôsob, akým je naservírované a ozdobené, a zaváži aj to, v akom prostredí sa jedlo podáva. Vieme oceniť chuťovú i vizuálnu pestrosť, tvorivý spôsob prípravy či pekné prestieranie. Mnohým z nás chutí lepšie, ak sme v príjemnej spoločnosti, hrá naša obľúbená hudba a víno ladí so zvoleným druhom mäsa. Radi porovnávame, kde varia lepšie halušky a pripravujú to najlepšie suši. Minimálne v našom kultúrnom prostredí ide teda o veľmi komplexný proces, ktorý zásadne ovplyvňuje konečný zážitok z konzumácie.

Zrak nie je rozhodujúci

U psov však prežívanie jedla nie je zďaleka také komplikované. Ako vieme, schopnosť psa vidieť farby je obmedzená (rozoznáva len odtiene modrej a žltej) a zrak v jeho vnímaní nehrá významnú úlohu, keďže sa riadi predovšetkým čuchom a sluchom. Je teda zrejmé, že vizuálna stránka, farebnosť alebo tvar ponúknutej maškrty či kŕmnej dávky nedokáže veľmi ovplyvniť to, aký bude mať pes z jedenia zážitok.

Ak v chovateľských potrebách zvyknete uprednostniť pamlsky vylisované do tvaru kostičky, keksíka, lízanky, topánky alebo sendviča, ktoré sú prípadne zafarbené na ružovo, oranžovo a podobne, robíte to z pohľadu vášho psa úplne zbytočne. Farbené, lisované a inak ultraspracované maškrty navyše nie sú vhodné ani pre jeho tráviaci trakt.

Aké chute psy rozoznávajú?

Podobne ako zrak, aj chuťové zmysly psa sú oveľa menej vycibrené ako u ľudí. Zatiaľ, čo ľudia majú približne 9000 chuťových pohárikov, psy ich majú len okolo 1700. Ich citlivosť na chute je v porovnaní s tou našou len asi pätinová, preto sa pri kŕmení na rozdiel od ľudí nezameriavajú na to, ako je dané sústo lahodné alebo ako spolu jednotlivé zložky v miske chuťovo ladia. 

To je jeden z dôvodov, prečo väčšina psov v zásade nie je v jedle veľmi vyberavá. Ich chuťové preferencie vychádzajú predovšetkým z vrodeného inštinktu prežiť a prijať v jedle čo najviac energie, aby zvládli aj dni, keď nič neulovia. Uprednostňujú preto potraviny, ktoré poskytujú veľa výživy - s chuťou zhltnú prakticky všetko kalorické (bohaté na bielkoviny, tuky či sacharidy). Či už svojmu miláčikovi naplníte misku mäsom, granulami, alebo ho odmeníte kúskom nezdravého koláča, až ná výnimky ho zaujme takmer každá výživná potravina, ktorú mu ponúknete.

To však neznamená, že psy necítia, ako ich kŕmna dávka či maškrta chutí. Podobne ako my, aj psy vnímajú štyri základné chute - sladkú, kyslú, slanú a horkú. Je tu však niekoľko zásadných rozdielov oproti nám, ľuďom. 

Po prvé, výskumy potvrdili, že na rozdiel od nás, psy majú aj špeciálne chuťové poháriky schopné identifikovať chuť vody. Nachádzajú sa na špičke jazyka a ich citlivosť sa zvyšuje po konzumácii mäsitých potravín. Dôvodom je zrejme fakt, že v prírode zvieratá po konzumácii mäsa, ktoré je bohaté na bielkoviny a soli, potrebujú vypiť viac vody. Je dobré na to pamätať a po podaní večere či mäsovej maškrty mať vždy poruke misku s vodou.

Ďalším rozdielom je, že psy majú chuťové poháriky aj v zadnej časti hrdla, takže dokážu jedlo ochutnať aj vtedy, keď ho prehĺtajú bez toho, aby ho zdĺhavo prežúvali. Navyše, podobne ako u človeka, aj samotný proces prehĺtania u psa vyvoláva príjemné pocity z jedenia. Tieto vlastnosti opäť vychádzajú z inštinktov - predchodcovia psov žili v svorkách a ak by niektorý jedinec trávil čas prežúvaním, asi by sa mu zo spoločne ulovenej koristi veľa neušlo. Keď váš pes nabudúce hltavo zje misku naplnenú povedzme šťavnatou hovädzinou, nemusí vám byť ľúto, že si ju nestihol vychutnať.

Slanú chuť psy nevyhľadávajú

Ak vášmu psovi chutí sviečková na smotane alebo hamburger, určite to nie je kvôli ich slanej chuti. Naopak, citlivosť psa na slané chute je výrazne znížená a pes v zásade nemá z konzumácie slanej chuti pôžitok. Keďže mäso ako jeden z hlavných zdrojov potravy divých psovitých šeliem je prirodzene bohaté na soli, predpokladá sa, že psy si na rozdiel od všežravcov a bylinožravcov nemuseli soľ v strave dopĺňať, a preto sa im v procese evolúcie nikdy nevyvinula túžba po soli. Psy chuť soli síce vnímajú, no zďaleka nie tak intenzívne (a pozitívne), ako ju cítime my, ľudia. Navyše, psy na rozdiel od nás nie sú adaptované na extrémne množstvá soli typické pre ľudské pokrmy. To je o dôvod viac, prečo by sme solené (a korenené) jedlá (napr. šunku, párky) mali zo psieho jedálnička úplne vynechať.

Psy ochutnávajú najmä nosom

Chuťové poháriky nie sú jedinou časťou tela, ktorá psom umožňuje vnímať chuť. Vďaka svojmu mimoriadne citlivému nosu dokážu psy rozpoznať a precítiť oveľa širšiu škálu pachových vnemov ako ľudia. Na "ochutnávanie" okrem nosa navyše používajú aj špeciálny čuchový orgán umiestnený na podnebí, ktorý im umožňuje získať veľmi konkrétnu predstavu o tom, ako bude niečo chutiť. U psa tak vzniká jedinečný pocit, ktorý sa nedá celkom prirovnať k tomu ľudskému. Psy napríklad zvyčajne dokážu určiť, či bude niečo bezpečné na konzumáciu, bez toho, aby to ochutnali. Práve čuch im dokáže veľa napovedať o tom, či bude potravina výživná (plná bielkovín, tukov či sacharidov) a oplatí sa ju zjesť, alebo, naopak, môže byť nebezpečná a bude lepšie sa jej vyhnúť. Kým u ľudí čuch tvorí približne polovicu chuťového zážitku z jedla, u psov je vychutnávanie jedla postavené predovšetkým na čuchu a chuť je len akýmsi doplnkom a kontrolným faktorom.

Aj preto majú psy väčší záujem o krmivo s výraznejšou vôňou, napríklad o surové mäso či konzervy v porovnaní so suchými granulami.

Tento faktor, žiaľ, zneužívajú niektorí výrobcovia pamlskov a krmív pre psy - výrobok s nízkym obsahom mäsového podielu obsahujúci nekvalitné vedľajšie produkty živočíšnej výroby a pšenicu, ktoré samy o sebe nie sú chuťovo veľmi atraktívne, obohacujú o lákavé arómy, čím vytvárajú u psa (a majiteľa) falošný pocit plnej chute a vysokej výživovej hodnoty.

Aké pokrmy psy vyhľadávajú?

Hoci psy zväčša nie sú vyberavé, chuťové testy potvrdili, že niektoré typy jedla psom chutia o niečo viac ako iné:

• väčšina psov má veľmi pozitívny vzťah k vnútornostiam (držkám, pľúcam, žalúdkom, črevám, pečienke), čo súvisí s ich intenzívnou vôňou a vysokou výživovou hodnotou;
• väčšina psov uprednostňuje hovädzie a bravčové mäso pred kuracím a jahňacím, 
• psy preferujú mastnejšie mäso a granule pred ich menej mastnými variantmi, 
• pre psy je lákavejšia teplá, vlhká (a teda aromatickejšia) potrava ako tá studená a suchá - ak pes niečo nechce zožrať (napríklad granule), niekedy stačí, ak potravinu navlhčíte. 

No rovnako ako ľudia, aj psy majú individuálne preferencie. Tie môžu súvisieť s tým, aké krmivo jedli ako šteňatá. Štúdie naznačujú, že na chuťové preferencie šteňaťa môže mať vplyv aj to, čím bola kŕmená jeho matka počas gravidity.

Väčšina psov uvíta rozmanitosť a ak ich kŕmite každý deň tým istým, môže ich jedlo omrzieť. Naopak, ak im dáte niečo nové, zhltnú to. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa prikláňame ku kŕmeniu systémom BARF (viac tu), ktoré psovi poskytuje oveľa pestrejší a príjemnejší zážitok. Existujú však aj psy, ktoré váhajú s ochutnávaním nových potravín a často sa zdá, že sa vyhýbajú akýmkoľvek chuťovým dobrodružstvám. Dôvodom je väčšinou fakt, že v mladosti boli kŕmené bez akejkoľvek rozmanitosti a novým chutiam a vôňam nedôverujú. 

Ak chcete psa navyknúť na novú chuť ( = vôňu), odporúčame začať vždy s veľmi malým množstvom, ktoré zmiešate s inou, pre psa zaujímavou a dostatočne aromatickou potravinou. Pes ju väčšinou bez problémov skonzumuje a zároveň si zvyká na novinku. Podiel novej zložky postupne zvyšujte, až kým si ju pes neobľúbi. Takýto postup odporúčame napríklad pri zavádzaní niektorých výživových doplnkov, pokiaľ ich pes v kŕmnej dávke spočiatku úplne netoleruje.

Majú v kŕmení psa miesto sladkosti?

Na rozdiel od slaných chutí, tie sladké si psy dokážu vychutnať - dokonca až tak, že sa na nich môžu stať závislými (podobne ako ľudia). I keď psy môžu konzumovať potraviny s prirodzene sa vyskytujúcimi cukrami, ako je ovocie a zelenina, nemali by jesť potraviny obsahujúce kuchynský cukor (sacharózu). Stolový cukor a umelé sladidlá nie sú pre psy prirodzené a xylitol je pre ne dokonca toxický! Požitie väčšieho množstva kuchynského cukru môže u psa spôsobiť žalúdočné ťažkosti a narušenie rovnováhy črevných baktérií. Ak váš chlpatý kamarát zje viac cukru naraz, môže sa objaviť zvracanie, hnačka, plynatosť a nepríjemné pocity.

Psy by nemali v žiadnom prípade konzumovať čokoládu, hrozno, hrozienka, umelé sladidlo xylitol (v žuvačkách) či alkohol. Predpokladá sa, že jedným z dôvodov, prečo psy nesmú jesť hrozno, je práve vysoký obsah glukózy, ktorý môže viesť k zlyhaniu obličiek. 

Existujú však aj sladké potraviny, ktoré psom môžeme dopriať (samozrejme, s mierou). Medzi sladkosti vhodné pre psy patria napríklad:

• nesladené arašidové maslo (bez xylitolu!) zmixované s vareným batatom, banánom alebo jablkom,
  
• mrkva s jablkami,
• varená cvikla,
  
• bobuľové ovocie - čučoriedky, jahody, maliny, moruše, zrelé šípky, goji (žiadne hrozno!),
• čerstvé alebo sušené jabĺčka, banány, hrušky, broskyne a čerešne (bez kôstky), kúsky melónu.
  

Pozor na pikantné, horké a kyslé potraviny

Hoci má každý pes trochu iné chuťové preferencie, väčšinou prirodzene odmietajú pikantné, kyslé a veľmi horké potraviny. Vo voľnej prírode sa totiž tieto chuťové tóny spájajú s nebezpečím - napríklad s nezrelým ovocím, ktoré pre psa môže byť ťažko stráviteľné, alebo s potenciálne toxickou rastlinou. Mnohé korenisté jedlá môžu psovi spôsobovať okrem nepríjemného pocitu štípania v papuli ďalšie neželané vedľajšie účinky vrátane žalúdočných a črevných ťažkostí či nadmerného smädu. Kŕmeniu psa kyslými, horkými alebo korenenými potravinami sa preto radšej vyhnite.

Vyberaví jedáci

Vplyvom rozmaznávania, prekrmovania a ponúkania rôznych pre psy neprirodzených potravín, ako napríklad solených a korenených jedál, sa z niektorých psov môžu stať vyberaví jedáci. Vyberavé psy neraz odmietajú takmer všetko okrem svojej obľúbenej potraviny či maškrty. Predpokladá sa, že ich vyberavosť nesúvisí s chuťou alebo vôňou jedla, ale skôr s tým, že pes vyčkáva na niečo chutnejšie (napríklad, keď majiteľ ponúkne granule a potom, čo ich pes odmietne jesť, okamžite ponúkne mleté hovädzie mäso).

Psia vyberavosť vzniká zväčša postupne a niekedy môže vyústiť do značného problému. Existuje niekoľko tipov, ktoré pomáhajú vyberavosť znížiť:

• naučte psa jesť v určitom dennom čase a mimo tohto času ho nekŕmte a neodmeňujte (aspoň nejakú dobu),

• úplne vylúčte z kŕmenia typicky ľudské, chuťovo presýtené a veľmi voňavé potraviny (napr. údeniny, koláče),

• pokúste sa počas niekoľkých týždňov psovi jeden deň v týždni vynechať kŕmnu dávku (nechať ho hladného),

• siahnite po krmive s prirodzenými pachmi (ideálne prejdite na kŕmenie surovou stravou, tzv. BARF).

Pokiaľ dôvodom nechutenstva vášho miláčika nie je skrytý zdravotný problém, tieto zásady by mali pomôcť. Keď sa vyberavosť psa zlepší, odporúčame používať aj naďalej iba také krmivá, maškrty a odmeny, ktoré neobsahujú arómy, soľ, cukor či iné dochucovadlá. Jednou z možností sú naše Barfky, ktoré obsahujú len prirodzené vône kvalitného čistého mäsa, zeleniny, prípadne morskej riasy kelpy.